Kto by si neželal, aby sa o neho v nemocnici starala sestra roka? Pacienti neurologického oddelenia trnavskej nemocnice majú to šťastie
. Bdie nad nimi totiž Emília Kunovská. Už tridsaťpäť rokov.
Čerstvá šesťdesiatnička pochádza zo siedmich detí, z rodiny, kde sa starali o ťažko chorú maminu sestru. Možno i preto bola odmala naučená pomáhať. „Vždy som chcela byť sestričkou. Veľmi sa mi páčili uniformy.“ Mama síce s rozhodnutím
svojej dcéry dať sa na zdravotnícku dráhu nesúhlasila, no nakoniec jej dovolila sen zrealizovať. „A súrodenci sú dnes veľmi vďační, že majú v rodine zdravotnú sestru.“
Po skončení Strednej zdravotnej školy v Trnave nastúpila Emília Kunovská na interné oddelenie do trnavskej nemocnice. Príliš sa tam však neohriala. Prišla svadba, narodenie dvoch dcér a ona si musela na pár rokov dať pauzu. Keď sa vrátila, prioritou pre ňu bolo pracovať na jednu zmenu, a tak skončila na neurologickom oddelení.
„To je veľmi ťažké oddelenie. Tretina našich pacientov je úplne imobilná. Sestra sa musí starať o pacienta kompletne. Počnúc kŕmením až po prebaľovanie.“ To však už ona hravo zvláda. Najprv robila v ambulantnej časti, od polovice osemdesiatych rokov pracuje ako staničná sestra na oddelení. Vie, že sestier je nedostatok, preto jej meno
bude jedným z tých, ktoré sa objavia aj pod petíciou zdravotných sestier. „Viac ako zvýšenie platov by sme boli hádam radšej, keby nám pridali personál a aby jedna sestra nerobila za dvoch.“
Svoju prácu by však i napriek tomu nevymenila za nič. „Niekedy si hovorím, že už iné neviem robiť, len na nervovom. Milujem to nervové.“ I napriek psychickej i fyzickej záťaži ju práca ženie dopredu, keď vidí, ako sa liečba z roka na rok zlepšuje. „To sa nedá porovnať s tým, ako sa vyšetrovalo a liečilo pred dvadsiatimi rokmi. To ma teší.“
Aby pracovného stresu nemala málo, už osemnásty rok sa venuje Klubu Sclerosis Multiplex (SM) v Trnave. „Pred osemnástimi rokmi nás tam bolo sedemnásť, teraz je nás tam vyše sto. Ja tých ľudí poznám od A po Z. Mám ich veľmi rada.“ Keď sa klub zakladal, ako zdravotnú sestru ju pacienti trpiaci sklerózou medzi seba prizvali. A odvtedy chodí každý prvý utorok v mesiaci na spoločné stretnutia. „Oni mi hovoria: Milka, ty keby si mohla, ty za nás aj chodíš.“
Nadštandardný vzťah pacienta a zdravotnej sestry vyjadrili jej pacienti aj v liste, ktorým sa pripájali k návrhu nemocnice, aby sa Emília stala sestrou roka 2009. Stálo v ňom: Naša Milka nie je pre nás len sestrou roka, ale ona už je teraz pre nás sestrou nášho života
. „Na tú vetu nikdy nezabudnem.“
Práve
vďaka pacientov a členov Klubu SM je pre zdravotnú sestru so štyridsaťročnou praxou najväčšia motivácia. „Oni mi volajú niekedy aj tridsaťkrát do dňa.“ A telefón vždy zdvihne. Manžel a dve vydaté dcéry si tak museli zvyknúť, že ich rodina má trochu viac členov. Trochu viac ako sto.
